Listinné cenné papiere – ako sú akcie na doručiteľa či na meno, zmenky, šeky alebo dlhopisy – predstavujú majetkové hodnoty, ktoré vyžadujú bezpečné opatrovanie. V slovenskom právnom poriadku slúži na tento účel špeciálny zmluvný typ: Zmluva o úschove cenných papierov eZmluva.sk. Právna úprava úschovy cenných papierov je primárne obsiahnutá v § 39 a nasledujúcich zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ZoCP). Podporne (subsidiárne) sa na tento právny vzťah vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch.

Zmluvnými stranami sú:
Uschovávateľ: Osoba, ktorá cenný papier preberá na uloženie a opatrovanie. Spravidla ide o špecializované subjekty, ako sú banky alebo obchodníci s cennými papiermi, ktorí disponujú odbornou starostlivosťou a vhodnými priestormi. Zložiteľ: Majiteľ alebo držiteľ listinných cenných papierov, ktorý odovzdáva cenné papiere do úschovy. Na platnosť zmluvy o úschove cenných papierov sa vyžaduje písomná forma. Zmluva musí obsahovať najmä presnú identifikáciu zmluvných strán, presnú charakteristiku a identifikáciu listinných cenných papierov, určenie osôb oprávnených nakladať s cennými papiermi počas trvania úschovy, dohodu o odplate (odmene uschovávateľa).

Zákon rozlišuje dva základné typy úschovy:
Samostatná úschova: Uschovávateľ sa zaväzuje zložiť listinné cenné papiere zložiteľa oddelene od cenných papierov ostatných zložiteľov. Zložiteľovi sa po skončení úschovy vracajú presne tie isté cenné papiere, ktoré odovzdal.
Hromadná úschova: Cenné papiere zložiteľa sa ukladajú spoločne s cennými papiermi rovnakého druhu a rovnakej emisie od iných zložiteľov. Zložiteľ sa stáva spoluvlastníkom hromadnej úschovy a po skončení úschovy má nárok na vrátenie cenných papierov rovnakého druhu, rovnakej emisie a v rovnakej menovitej hodnote.
Uschovávateľ je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Jeho hlavnou povinnosťou je opatrovať cenné papiere a chrániť ich pred stratou,, poškodením, znehodnotením alebo zničením. Ak na cenných papieroch vznikne škoda, uschovávateľ za ňu zodpovedá, pokiaľ nepreukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti.